Žiarislav, do roku 2000 známy pod menom Miroslav Švický, sa na prelome storočí presťahoval na opustenú horskú samotu nad Kokavou nad Rimavicou, vo Veporských vrchoch, kde obnovil spustnuté gazdovstvo v novodrevnej podobe. Tam začal chovať kozy na mlieko a výrobu syrov a v menšom množstve i ovce a kone, dnes i včely. Na vyklčovaných miestach založil – na strmých stráňach – záhrady a stupňovité políčka. Zakladá nové a nové hriady na pestovanie zeleniny, sadí hospodárske kríky a stromy. Pôdu zúrodňuje navážaním zeminy a rastlinného a živočíšneho hnoja, obrába ju zväčša prikrývaním lístím, starým senom, pilinami a kôrou.
Žiarislav, do roku 2000 známy pod menom Miroslav Švický, sa na prelome storočí presťahoval na opustenú horskú samotu nad Kokavou nad Rimavicou, vo Veporských vrchoch, kde obnovil spustnuté gazdovstvo v novodrevnej podobe. Tam začal chovať kozy na mlieko a výrobu syrov a v menšom množstve i ovce a kone, dnes i včely. Na vyklčovaných miestach založil – na strmých stráňach – záhrady a stupňovité políčka. Zakladá nové a nové hriady na pestovanie zeleniny, sadí hospodárske kríky a stromy. Pôdu zúrodňuje navážaním zeminy a rastlinného a živočíšneho hnoja, obrába ju zväčša prikrývaním lístím, starým senom, pilinami a kôrou. Využíva prvky prírodného hospodárenia z dôb od neolitu podnes. Keďže sa hĺbkovo zaoberá dejinami, používa mnohé z dávnych prírodných zručností a vedomstiev. Spravuje les a pasienky, ktoré poskytujú životný priestor aj vzácnym rastlinným a živočíšnym druhom. Napísal knihu o pôvodnej slovanskej prírodno-duchovnej kultúre Návrat Slovenov v duchu a slove, ktorou spustil záujem o pôvodnú kultúru. V ďalšej zo svojich kníh – Čaro prírody – čitateľom sprostredkoval vedomecký (filozoficko-meditačný) celostný spôsob zosúladenia sa s prírodou a jej silami. Na svojej stránke Rodná cesta píše reťazec článkov Z vrchárskeho zápisníka, čo sú desiatky dielov – poučných, i vtipných príbehov z prírodného hospodárstva. V roku 2016 založil na pôde spoločnosti Rodný kruh Gazdovskú obrodu – spoločnosť pre obnovu a rozvoj prírodného hospodárenia v krajine. Gazdovskej obrode venuje mnoho priestoru v ním založenej redakcii Rodná cesta. V súčasnej dobe pracuje na založení prvej základnej školy s vedomeckým, teda prírodným vzdelávaním, v ktorom už dnes s deťmi od šiestich rokoch pracuje aj na hriadkach. V letnom období dlhodobo vytvára vo svojom lesnom stredisku priestor pre zaúčanie nových a nových záujemcov do tajov prírodného hospodárenia v
podobe remeselných a gazdovských táborov pre dospelých a dospievajúcich.