Roh Hojnosti

Tak, ako je úloha priekopníka náročný a zdĺhavý proces, tak je náročná aj pre najbližšiu rodinu, ktorá musí spolu s priekopníkom čeliť prvotným neúspechom, ohováraniu a skepse.
Vďaka ich snah, každodennej mravenčej práci a praktickej realizácii permakultúry v dennom živote sa stali vzorom pre mnohých, ktorí dnes prichádzajú na festival už ako odborníci na permakultúru a permakultúrny dizajn.

Diplomovaný permakultúrny dizajnér a lektor, vizionár. Pracoval v občianskom združení PRAMEŇ ŽIVOTA a bol vedúcim projektu Spoločenstvo pre živú krajinu. Bol dlhoročným aktívnym členom Permakultura (CS). Jeho súčasné projekty:

• Lifespring international, Green School for Haiti
• http://about.me/msusko

Marcel hovorí: “Princípy permakultúry sú také univerzálne, že je možné ich aplikovat nielen pri navrhovaní záhrady alebo domu, ale aj vo výrobnej, finančnej, obchodnej, projekčnej, vzdelávacej a sociálnej oblasti. Napriek peknej výzve ale rýchlo zistíme, že správnemu životu nestačí len chcieť správne žit, musíme tiež vedieť ako sa veci majú a dajú robiť správne. A každý by mal začat od seba. Mal by sa správne starať o ten kus zeme, ktorý mu patrí, ktorý priamo používa.” Zdroj.

Kurz absolvoval v roku 1997 v Žarnove pri Moldave nad Bodvou, hlavný lektor Karol Končko. Diplom získal v roku 2000 v Revúcej, bol aktívnym členom Permakultura (CS), predsedom organizácie po smrti Karola Končka. Doterajší život zasvätil vizionárskym projektom rozvoja svojho regiónu v okolí Višňova a Bačkova, neskôr pomoci na Haiti po zemtrasení, kde vyvíja činnosti pre Green School of Haiti. Lektoruje kurzy permakultúrneho dizajnu, vedie workshopy, pomáha zakladať školské aj iné verejné záhrady na princípoch permakultúry.

Pochádzam z obce Pavlovce nad Uhom, ktorá sa nachádza v juhovýchodnej časti okresu Michalovce. Po ukončení SPTŠ (odbor záhradník) v Čaklove som pokračoval v štúdiu záhradníctva na VŠZ Brno, katedra záhradníctva Lednice na Moravě. Po ukončení štúdia som nastúpil do JRD v Pavlovciach nad Uhom ako vedúci zeleninárskeho strediska, kde som vo veľmi naturálnej podobe mal možnosť zistiť, aký je rozdiel medzi možnosťami a schopnosťami mňa ako osoby, ľudí ako zamestnancov, ľudí ako členov družstva a ľudí ako členov spoločnosti. V roku 1990 som na základe týchto skúseností a okolností, ktoré sa v tom čase zmenili, presadil na družstve podielové pestovanie zeleniny vo fóliovníkoch ako jedinú zmysluplnú formu organizovania práce nájomnou pracovnou silou v odvetví, ktoré vyžaduje nadštandardné pracovné nasadenie. Úspech tohto experimentu nebol dostatočnou príčinou na udržanie zeleninárskeho strediska a môjho pracovného miesta. Od roku 1991 som začal samostatne “hospodáriť” s presvedčením, že doposiaľ aplikovaná agrotechnika, organizácia práce a odbytu zeleniny je v konečnom dôsledku (z možností, ktoré som mal k dispozícii) bezperspektívnou a beznádejnou činnosťou. Vtedy sa už aj u nás začínalo hovoriť o ekologickom poľnohospodárstve. A ja som sa rozhodol, že to začnem aj robiť.

Pavol Zahradník – sused, kamarát:

“Ľudí typu Janka Šlinského v dnešnej spoločnosti stretnúť je výnimočnosť. Mám to šťastie, že sa stretávame skoro denne a preto celkom objektívne vidím, čo všetko je ochotný obetovať a urobiť pre svoje poslanie – Agrokruhy. Cieľavedomý prístup k pôde a notorické presvedčovanie laikov o dôležitosti organického spôsobu pestovania zeleniny, nekonečný boj s nepochopením a štátnou byrokraciou, ktorá už úplne zdeformovala podmienky bio pestovania, sú iba zlomkom jeho činností. Vidím, ako sa teší ak niečo nové, čo vymyslel, následne naprojektoval a z nedostatku zdrojov vysústružil, či pozváral, je funkčné a použiteľné. Janka poznáte ako pestovateľa, ktorý pestoval bio sposôbom ešte pred vyhlásenim tejto dnes už skomercionalizovanej značky. On je však viac ako vynálezca, renesančný tvorca. On každý svoj nápad prevedie tŕnistou cestou vývoja k realite. To, čo Janko robí popri farmárčení, je náplňou práce výskumných ústavov mechanizácie v poľnohospodárstve… Janko je bežec na ultra dlhé trate. Zmysel jeho práce sa stane svetovo uznávaným až o pár rokov.”

Čestmír Holuša:

1995 – Úplný kurz permakultúrneho dizajnu, České Budějovice, pod vedením anglických lektorov
1996 absolvoval učiteľský kurz permakultúry
Od 1996 aktívne pracoval na rôznych pozíciách v rámci organizácie Permakultura (CS)
1999 – Certifikát diplomovaného permakultúrneho dizajnéra, Brno
Od roku 1999 sa podieľa na vytváraní permakultúrneho dizajnu demonštračnej záhrady Rozmarýnek v Brne.

Marianna Holušová Ružičková:

1999 – Úplný kurz permakultúrneho dizajnu, Kolíňany
od 1999 sa začala aktívne zapájať do permakultúrneho diania na vysokej škole ako aj v asociácii Permakultura (CS)
2001 abosolvovala učiteľský kurz permakultúry
2003 – Certifikát diplomovaného permakultúrneho dizajnéra, Brno
V rámci svojej praxe sa zameriava na prácu s trvalkami.

Spolu sa aktívne venujú lektorovaniu kurzov permakultúry a podieľajú sa na tvorbe prírodných a permakultúrnych záhrad v Čechách aj na Slovenku prostredníctvom firmy www.prirodnizahrady.cz.

Danka Křivánková – kolegyňa, kamarátka:

“Čestmír Holuša a jeho žena Marianna jsou dvě jména, která stejně jako bájné „Sezame otevři se!“ otevírají mnoho velmi zajímavých dveří nejenom u nás a u vás, ale i v regulérním zahraničí.

Jsou zárukou dobrého jména permakultury stejně jako tomu bylo za Karla Končka a jeho ženy Aničky a ještě stále je díky jejich dceři Patricii. Za což jim všem mnohokrát děkuji většinou v duchu a jsem moc ráda, že to teď bude i nahlas!

Čestmíra znám stejně dlouho jako slovo permakultura a nerozdělitelně k sobě patří. Poprvé jsme se viděli v Českých Budějovicích, kdy se chystal na permakulturní zkušenou na Nový Zéland a podruhé po jeho návrat. Tehdy vznikla Asociace PK (CS) a od té doby se mě už nezbavil! Byla jsem mu neustále v patách, jako tajemník Asociace, když byl předsedou, jako chrlič zhoršovacích návrhů na designerských kurzech, které musel revidovat, redukovat, regulovat, prostě usměrňovat tím správným směrem, jako poháněč otroků (rozuměj dobrovolníků) na workshopech při budování Rozmarýnku v předprojektové éře a v neposlední řadě i jako sparingpartner při kavárenských, cukrárenských a vinárenských úhybných manévrech, kdekoliv to bylo možné. Budiž mu za jeho trpělivost dík!

A Marianna, to je jiná káva. Růst této křehké, leč houževnaté květinky, kterou do permakulturní zahrádky přivál vítr Patriciina vlivu ještě na vysoké škole v Nitře, jsem měla možnost, potěšení a čest sledovat na její permakulturní dráze již od oněch studentských let. Spanilá dámská jízda po permakulturních projektech Slovenska a Maďarska v roce 2001, byla tou nejlepší dovolenou v mém dosavadním životě. Výstup na Zaježovou ve zlatých sandálkách, nocleh ve Vrábloch tvrdě zaplacený reportáží pro rozhlas nebo noviny (už si to nepamatuji), ale také chuť skvělé rybí polévky halásle z Velkého Medéru nebo výborného koktejlu Sex on the Beach z pláže Balatonu, to jsou prožitky, které se mi budou vracet i v domově důchodců. Nesmím zapomenout na obří ledovou kávu od Sedmi trpaslíků v Dunajské Stredě. A to vše vždy s lehkostí, grácií a úsměvem, který hladil po duši v dobách dobrých i zlých, budiž jí za to dík!

A tak bych mohla pokračovat donekonečna, protože oni dva, stejně jako mnoho dalších v permakultuře tvořili a tvoří můj život, jsou jeho součástí a bez nich bych nebyla tím, kým jsem. A stejně jako žížaly to dělají bez nároku na honorář.

A v každé správné pohádce má král tři syny a protože je Čestmír král permakultury a Marianna jeho královnou, tak má syny čtyři! Takže o dynastii Holušovců se nemusíme bát.

Ať žijí jejich permakulturní veličenstva!”

Silvia pracuje v občianskom združení SOSNA, kde lektoruje a tvorí programy zážitkovej pedagogiky pre všetky vekové kategórie, dospelých aj učiteľov. Venuje sa environmentálnej výchove s presahom na komunity a aktívne občianstvo. Svoje skúsenosti zo stáží a vzdelávania hlavne v UK a Taliansku pretavila napríklad do programov venujúcich sa prírodným, terapeutickým a klimatickým záhradám na školách. Súčasťou jej práce je aj tvorba metodík pre prácu učiteľov a rodičov.Štefan je vizionárom SOSNY a “strážcom čistoty ideí” pri každej novej aktivite. Venuje sa programom miestneho udržateľného rozvoja, najmä ekologickým stavbám a čiastočne aj obnoviteľným zdrojom energie a pestovaniu bez chémie. Okrem toho sa venuje aj programom zameraným na “mäkký” turizmus ako formu udržateľného miestneho rozvoja.

“Stál som pri vzniku SOSNY, spolu so Silviou preto považujeme túto organizáciu za naše dieťa, čo je záväzok na celý život.”

Ing. Helena Vlašínová je absolventkou Agronomické fakulty Mendelovy zemědělské a lesnické univerzity v Brně, kde pracovala ve výzkumu na Ústavu biologie rostlin. Dlouhodobě se zabývala pěstováním rostlin v souladu s přírodou. Na toto téma publikovala mnoho článků, hlavně v časopisu „Zahrádky a zahrady“, v jehož redakční radě více než deset let pracovala. Spolupracuje se Střediskem ekologické výchovy Lipka v Brně, kde vedla několik let Klub aplikované botaniky a kde se podílí na přednáškové i poradenské činnosti v oblasti biozahrad a využití planých rostlin. Ve spolupráci s Ekologickým institutem Veronica v Brně pořádála pravidelná setkání přátel přírodní zahrady. Byla členkou o. p. s. Gengel, kde se podílela na záchraně a šíření starých plodin. Od roku 1998 byla aktivní členkou asociace Permakultura (CS), v roce 1999 absolvovala Kurs permakulturního designu. Své teoretické znalosti a praktické zkušenosti shrnula v publikaci „Zdravá zahrada“.

Občianske združenie Alter Nativa bolo zaregistrované Ministerstvom vnútra SR 24.5.2002. Na začiatku nášho snaženia však nebola registrácia stanov na ministerstve. Teda poporiadku. Alter Nativa, občianske združenie nám vyrástla z jedného projektu Spoločnosti priateľov Zeme Revúca, ktorého cieľom bolo vybudovať v meste Revúca nie veľmi obvyklú knižnicu so špecifickou literatúrou z oblastí ochrany prírody a životného prostredia, ľudských – občianskych práv, zdravého životného štýlu a všeobecnej diverzity filozofických a náboženských smerov. Prosto literatúry, ku ktorej nebolo možné sa v našom malom mestečku dostať. Popri budovaní multilinguálnej knižnice (95% z dnešných 1.700 titulov sú dary fyzických či právnických osôb z niekoľkých krajín sveta) sme v rámci projektu poriadali prednášky pre miestnych ľudí práve z už vyššie spomenutých oblastí. To všetko sa dialo v roku 1999 a 2000. Pod hlavičkou Spoločnosti priateľov Zeme Revúca. Keďže bol projekt celkom úspešný, miestni ľudia nás po istom čase poznali viac ako „alternatívu“, nie ako Spoločnosť priateľov Zeme Revúca. Nuž a najmä preto sme pristúpili k založeniu nového združenia, o názve ktorého nebolo treba rozmýšľať. Naviac ak názov (vo voľnom preklade Iná Možnosť) v plnej miere odzrkadľoval zámery združenia, ktoré sa už nezaoberalo iba environmentálnymi projektami, ale i budovaním miestnej pospolitosti a zavádzaním prvkov alternatívnej ekonomiky do praxe a života sprvu iba našich členov a pozdejšie i sympatizantov myšlienok obnovy pospolitosti a vzájomnej pomoci. A tak nám popri už tradičných projektoch znižovania množstva odpadov či „odpadovej osvety“ a prevádzky knižnice vznikli naše milé aktivity : „Vzájomná pomocnica“ a „Potravinové družstvo“ o ktorých sa podrobnosti dozviete na týchto stránkach. Je ťažké popísať niekoľkými slovami naše snaženie, azda najbližšie sú slová ako spolupatričnosť, vzájomná pomoc, dôvera…

V máji roku 2004 sa niekoľkí aktivisti nášho združenia rozhodli pretaviť myšlienky spolupatričnosti, dôvery a harmónie do každodenného života v spoločnej pospolitosti s podobne eticky zmýšľajúcimi ľuďmi. Zakladajú preto v obci Brdárka zámernú „komunitu bez guru“, akúsi pospolitosť ľudí obývajúcich spoločný priestor a zdieľajúcich prácu na zmysluplných projektoch. Čas a okolnosti priniesli mnohé zmeny do života a v dnešných dňoch nazývame naše spoločenstvo „spoločenstvom susedov“, ktorí nachádzajú určité prieniky pri niektorých spoločných prácach a ktorí sú vždy ochotní si pomôcť, ak je potreba.

Vieme, že nie sme sami, kto zmýšľame, že malé, viac, či menej sebestačné spoločenstvá ľudí spoločnej etiky a dostatočnej úcty sami k sebe a k prírodným zdrojom sú ďalej na ceste trvalej udržateľnosti ako dnešné mestské spoločenstvá sídlisk a megalomanských projektov. Vieme aj to, že nie každý má možnosť zmeniť zo dňa na deň svoj život. Väčšina ľudí má však možnosť podporiť či už morálne, radou, alebo materiálne snaženie skupín podobných našej. Ak by ste sa rozhodli podporiť našu skupinu, môžete využiť jeden zo spôsobov našej podpory, námety nájdete tu.

Ide nám o pozitívnu zmenu hodnôt ľudí a v súčasnosti obráteného rebríčka hodnôt – o obnovenie úcty k prírode a životu, obrat od konzumu a hanebnej nadspotreby k rozumnej skromnosti, od agresivity k tolerancii, od konkurencie ku spolupráci, od honby za materiálnym blahobytom k rozvoju duchovných hodnôt a obnove spoločenstva; smerom k trvalej udržateľnosti a etike. O decentralizáciu a demokraciu, napĺňanie potrieb ľudí vo väčšine z miestnych zdrojov, priblíženie rozhodovania bližšie k ľuďom, na miestnu úroveň.

Diplomovaná permakultúrna dizajnérka,
absolventka odboru Záhradná a krajinná architektúra, SPU Nitra v roku 2002,
absolventka kurzu permakultúrneho dizajnu v roku 1994,
diplomovaná permakltúrna dizajnérka od roku 2002.Od roku 1996 spolulektorka kurzov permakultrury v SR i ČR,
od roku 2002 lektorka kurzov permakultúrneho dizajnu, záhradníctva a architektúry

Ako dcéra priekopníka permakultúry v Československu, Karola Končka, som sa s permakultúrou stretávala od destva. V roku 1994 som absolvovala svoj prvý kurz permakultúrneho dizajnu v Českej Republike. Odvtedy sa venujem lektorovaniu permakultúrnych kurzov, prednášam a uverejňujem články o permakultúre.

Od ukončenia odboru Záhradná a krajinná architektúra na SPU v Nitre v roku 2002, ktorá najviac vystihovala moje smerovanie dizajnovať krajinu pomocou permakultúry, a získaní diplomu permakultúrneho dizajnéra, som si otvorila samostatnú prax v navrhovaní a uskutočňovaní architektonicko-sadovníckych diel v krajine. Venujem sa navrhovaniu záhrad a verejných priestorov ako aj lektorovaniu kurzov so zameraním na permakultúru a eko-záhradníctvo a eko-staviteľstvo.