Jozef Golian je celoživotný propagátor pracovného využívania volov a nielen rečami ale hlavne činmi. Od skončenia školy až po odchod do dôchodku robil horára. Vytrvalo však choval voly a používal ich na ťažbu dreva v lese.
Voly sú v jeho očiach unikátne zvieratá, ktoré pracujú a zároveň na nich rastú peniaze v podobe prírastkov mäsa. V rodine má aj pokračovateľov, s volmi robí aj jeho syn a dokonca aj vnučka. Syn sa stal niekoľkonásobným víťazom unikátnych pretekov volských záprahov v neďalekej dedine Sihla. Čudné tituly,ktoré si píše gazda Golian pred a za meno svedčia o tom, že je celoživotný srandista. V Hriňovej, kde žije, nikdy neprebehla kolektivizácia. Doteraz tu funguje len spolok samostatných hospodárov, ktorého bol predsedom. Často ho volali na školenia a porady s predsedami družstiev, ktorí boli všetci minimálne s inžinierskymi titulmi. On žiaden nemal a tak si pred meno žačal písať P.h.V.s.. Nikto nechcel vyzerať hlúpo a tak sa nespýtal, čo to znamená. Titul mu odvtedy začali písať automaticky. Vysvetlenie titulu P.h.V.s. ako „ Pán horár Vrchslatinský“ prezrádza, že gazda vtipkár žije v osade Vrchslatina blízko Hriňovej. V tom istom duchu si nedávno za meno začal písať titul P.d. čo znamená „Predčasný dôchodca“. V jednej z komerčných televíznych show, ktorá nesie v názve aj slovo farmár, môžete v tomto období vidieť voly Jozefa Goliana. Keď sa ho producent pýtal, či ich poskytne, súhlasil a odôvodnil to takto: „Niekto v tej relácii musí mať rozum“.